Justínine výstrelky

Idem sama po lese, tápam tmou. Je počuť iba šuchanie konárov na stromoch, vŕzganie snehu pod mojimi labami a prerývané dychčanie. Za sebou som zanechávala obrovské stopy štvorprstých odtlačkov v snehu a bielu srsť, ktorá zo mňa nepravidelne odpadávala. Zrazu som niečo začula...nastražila som biele špicaté uši a započúvala sa do zvukov opusteného, zasneženého lesa. Zvuky sa ozývali tesne za mnou. Zvrtla som sa dozadu a otupene som ostala stáť na mieste. Predo mnou čupela žena, krásna žena s hnedými, dlhými vlasmi, ktoré jej zakrývali tvár. Pred ňou niečo ležalo. Skláňala sa k tomu, ruky mala pritom pritisnuté k tvári. Prudko otočila tvár, pričom jej pohľad spočinul v mojich očiach. Jej zelené oči si ma premerali, z rúk jej vypadlo kus mäsa. V tom som si uvedomila, že jej krvavé ústa požierali sivého vlka. Pomaly vstala, narovnala sa a odhrnula si vlasy z tváre. Jej úsmev odhalil biele, ostré tesáky, poznačené krvou z predošlého obeda. Zaspätkovala som, vycerila svoje nástroje a zježila sa. Amelia sa na mňa stále uprene dívala, odrazu sa jej pohľad však zmenil. Zvraštila obočie, roztvorila ústa, prikrčila sa k zemi a skočila. Chcela som zakričať, aby som jej povedala, že som jej dcéra. Nešlo to však, z hrdla sa mi namiesto hlások vydralo hrubé, avšak neúčinné zavrčanie. Dravo na mňa skočila, pričom sa drala k môjmu krku. Bola nesmierne silná, postupovala stále bližšie a bližšie k určenému cieľu. Pritlačila ma k zemi, nemohla som nič robiť, iba bezmocne kopať nohami a pohltať vzduch. ,,Nieve!? Opäť sa ti niečo zlého snívalo?“ Ako som otvorila oči, videla som ustarostený a jemný pohľad Amelie, ktorý na mňa upierala. To nemohla byť tá istá osoba, čo vo sne. Táto bola moja matka. ,,Bolo to strašné, zároveň však aj smutné a divné...“ Šepla som a odhrnula si vlasy z tváre. ,,Kňučala si zlatko...Bolo to dosť divné, spočiatku som si myslela, že to bol Korn, ale keď to vychádzalo z tvojej izby, trocha ma to vyľakalo, vieš?“ Pohladila ma po vlasoch a zmenila ton hlasu. ,,Všetko najlepšie Nieve!“ Vykríkla a spoza dverí vyskočili chalani, nesúc v rukách niečo veľké a zabalené. Ja mam vlastne dneska narodeniny! Skoro som na ne zabudla. ,,Ejha, ďakujem vám. Vás to ešte baví?“ Usmiala som sa a čakala, až kým dorazia ku posteli. Amelia vstala z postele, aby uvoľnila miesto, kde Chris položil dar. Nemotorne som sa naň vrhla a začala trhať červenú mašľu, ktorou bol obviazaný. Roztrhala som jednu krabicu, po ktorej nasledovala druhá a opäť ďalšia a ďalšia, až kým mi v ruke nezostala malá škatuľka, pre zmenu, obviazaná zlatou mašľou. Chalani sa smiali podarenému vtipu a ďalej pozorovali moju reakciu. Keď som otvorila aj tú malú škatuľku, ležali v nej dva kľúče a menovka s mojim, zlatým perom, vyrytým menom. ,,Auto?! Veď tu sa nedá jazdiť...“ Prekvapene som zažmurkala. Kebyže mám priateľku, ktorej by som mohla povedať, že som dostala na šestnáste narodeniny auto. ,,Nie ty trdlo! To nie sú kľúče od auta! Premýšľaj, čo si vždy chcela?“ Usmial sa Endrew. ,,To sú nebodaj kľúče od....ďalšej škatuľky?“ Zasmiala som sa a zdvihla kľúče do vzduchu. Čo som vždy chcela, po čom som vždy túžila....Hm... ,,Snež....snež...snežný skúter!!!???“ Vykríkla som a vyskočila z postele. Chalani sa na seba víťazoslávne pozreli a nasledovali ma ku dverám. Vybehla som z izby a mierila ku vchodovým dverám! Ja mám skúter, nemôžem tomu uveriť! Vyvalila som dvere a videla, ako sa na mňa usmieva strieborný skúter so zelenými pruhmi po krajoch. Bol obviazaný takou istou, zlatou mašľou. Bol nádherný. ,,Dúfame, že sa ti páči.“ Povedal Steve a dodal: ,,Vždy sme ti totižto niečo vyrobili, mysleli sme si, že ťa to už nebaví, tak sme si urobili menší výlet, keď si spala.“ ,,Nikdy ma to neprestalo baviť, vaše dary boli...ehm...originálne. Ale toto, prekvapili ste ma, veľmi. Ste v odbore darčekov neprekonateľný.“ Usmiala som sa a hodila sa mu okolo krku a zavalila som ho bozkami. Potom som obehla všetkých a zopakovala to. Potom som opäť pozorovala môj nový skúter. ,,Ty si nechceš ísť vyskúšať?“ Strčil do mňa Chris. ,,Jasné, idem na to!“ ,,No, ale najprv si snáď bundu zoberiem!“ Priskočila ku mne Amelia a podala mi akúsi zeleno bielu bundu. ,,To je k tomu, predsa chcem, aby si ku všetkému ladila.“ Žmurkla na mňa. Myslím, že môj pohľad povedal všetko za mňa. Zobrala som bundu, ešte väčšmi sa usmiala a vybehla von za skútrom. Nielen že, som mala skúter, ale už mi dôverujú natoľko, že ma pustia samú sa previezť. Konečne už ten strach o mňa, opadol. Už som predsa dospelá, viem sa o seba postarať. Naskočila som na stroj, strčila doň kľúče a naštartovala. Aký je to len krásny zvuk! Zamávala som, chytila riaditká a pohla sa vpred. Korn odrazu vybehol z domu a pridal sa k mojej jazde. Je to rýchlejší spôsob, ako sa prechádzať a na vzduchu som aj tak. A nakoniec, tento les veľmi dobre poznám, už odmalička som sa ním kochala. Korn bežal pri mne, sem tam odbehol, na potrebu, alebo iba začul nejaké zviera a vydal sa za ním, no po chvíli ho to prestalo baviť a vrátil sa ku mne. Zvraštila som obočie a prudko zabrzdila. Vytvorila som vlnu snehu, ktorá prikryla najbližší holý krík. Korn tiež zastal a potichu zavrčal. ,,Toto nemyslíš vážne!?“ Zoskočila som zo skútru a nechápavo pozerala na strom. ,,Musel som, pochop, Amelia!“ Spoza stromu vyšiel Chris a rozhodil rukami. ,,Veď mám šestnásť a navyše je so mnou Korn! Pre Boha živého!!“ ,,Ja som jej to tiež hovoril, ale poznáš ju! Navyše, ako si ma mohla počuť? Veď ani sneh podo mnou nevŕzgal?“ Nechápavo na mňa zazrel. ,,Ja vlastne ani neviem, jednoducho....som ťa počula.“ Odpovedala som, no ani seba som nepresvedčila. Veď on beží naozaj potichu a k tomu ešte aj motor hučal. ,,Tak...a môj výlet tým pádom skončil!“ ,,Asi áno, ale doma ťa už.....“ ,,Večera čaká. Viem, cítim smažené rebierko!“ Skočila som mu do reči. On iba vyvalil oči a neveriacky na mňa pozeral. ,,Veď sme asi desať kilometrov od domu, to nemôžeš cítiť!“ ,,Čo by nie, veď cítim. A nepreháňaj, najviac kilometer.“ Zasmiala som sa a naskočila na stroj. Chris stále na mňa zazeral. Až zvuk motora ho akoby vrátil do reality. Korn na mňa hodil zvláštny pohľad. Takého som ho ešte nevidela, bol taký....zmätený a zároveň prekvapený? Divné. Chris ma zaviedol domov. Pozrela som sa na display, ktorý som mala namontovaný na skútri. Chris mal pravdu, naozaj to bolo okolo desiatich kilometrov. So zvláštnym pocitom som vypla motor a vošla dnu. Zlosť ma prešla. Na Ameliu som sa nehnevala. Tá sa zjavila vo dverách kuchyne. ,,Večera, hádaj čo máme?“ Bola vysmiata ako nikdy. ,,Ehm....smažené rebierko?“ Neisto som povedala, keď som si odkladala bundu na vešiak. Ameliin úsmev sa stratil a zazrela na Chrisa. ,,Ja som jej to nepovedal! Na mňa sa nepozeraj. Cítila to!“ Rezignoval Chris a vošiel do kuchyne. ,,Uhádla si, to máš najradšej, tak keď máš narodeniny...“ ,,Ďakujem veľmi pekne.“ Usmiala som sa a tiež vošla do kuchyne. Bolo to ako každý rok, za stolom sedeli hladní chalani, Amélia držala v ruke podnos s jedlom, ktoré každý rok striedala, aspoň niečo, na stole bolo slávnostne prestreté a ja, opäť predstieram prekvapený pohľad a radosť, že nezabudli. Ale niečo mi tu chýbalo. Chýbala tu moja najlepšia kamarátka, ktorá vie všetko o mne a ja zasa všetko o nej, chalani z triedy, na ktorých som si už počas ôsmich rokov zvykla a s ktorými práve burcuje puberta. Chýba tu môj tajný idol, ktorý by flirtoval s mojou predstieranou a falošnou kamarátkou, môj najlepší kamarát z chalanov. Tí by tu mali byť. ,,Poď, sadkaj si.“ Podišiel ku mne Steve a odsunul stoličku. Sadla som si, poďakovala sa a neprítomne som pozerala do taniera. Amelia prišla ku mne aj s podnosom, odkrojila poriadny kus mäsa a položila mi ho na tanier. Endrew mi podal omáčku z byliniek. Všetkým som poďakovala a počkala, kým mali všetci na tanieri jedlo. ,,Dobrú chuť!“ Hovorili všetci cez seba a pustili sa do jedenia. ,,Dobrú...“ Zamrmlala som a tiež začala jesť. Ako vždy to bolo výborne. Pomaly som si do úst vkladala jeden kus mäsa, za druhým. ,,Čo sa ti stalo Nieve?“ Prehovorila ku mne Amelia. ,,Nič sa mi nestalo, len....premýšľam.“ ,,A nad čím, ak smiem vedieť?“ ,,To už nemôžem ani premýšľať bez toho, aby si vedela, o čom?! To musíš naozaj všetko vedieť!?“ Prestala som sa kontrolovať. Radšej som sa Amélii ani do oči nepozrela. Nechcela som vidieť ten smutný a sklamaný pohľad, ktorý by sa mi vrýval do duše a pálil tam dieru. ,,Takúto som ťa ešte nevidela Nieve...“Prehovorila potichu. ,,To je v poriadku Amelia, to je tou pubertou.“ Podotkol Chris a snažil sa uvoľniť napätú situáciu. ,,Asi áno, len sme už zabudli na to, aké to bolo.“ Súhlasila a hlas sa jej opäť zmenil. ,,Žiadna puberta, len môj pohár nervov už pretiekol! Veď aj ja mám život, nemusím byť vždy kontrolovaná! Už mám šestnásť. A ani len občiansky preukaz som nedostala. Nemám žiadnych kamarátov, som obyčajný asociál!“ Rozplakala som sa. Vstala som od stola a išla do izby. Pozrela som sa na Korna, ktorý mal opäť ten divný pohľad. Mávla som rukou smerom k nemu, ten pochopil, vstal spred krbu a pobral sa za mnou. Za mnou som počula iba Ameliu vzdychnúť a ako ju chalani utešovali. Nech ma nechá na pokoji, že to ma prejde! Ak budú pokračovať v tom, čo robia, tak neprejde! Vošla som do izby a zavrela dvere. Hodila som sa do postele a rozvzlykala sa. Korn iba potichu sedel vedľa postele a pozeral na mňa. Po chvíli som sa ukľudnila, sadla si na posteľ a začala hladkať Korna. ,,Aj podľa teba prechádzam nejakým štádiom puberty?“ Ten sa na mňa pozrel a hodil na mňa pohľad, ktorý niečo prezrádzal, no ja som nevedela čo. Jediné, čo som vedela bolo, že Korn nie je obyčajný vlk. ,,Ja neviem čo sa so mnou deje Korn. Akoto, že som cítila tie hlúpe rebrá. Ako je možné. Že som počula Chrisa aj cez hlučný motor?! A ešte divnejšie je, ako vidím. Akoby som strácala farby, všetko je zrazu o čosi tmavšie, matnejšie.“ Zažmurkala som očami a naozaj. Môj kvetináč, ktorý stál vedľa mojej postele, prekypoval dúhovými farbami. A teraz, rozoznám iba žltú a červenú, ostatné chytili nádych šedej. Bolo to naozaj zvláštne. V tom ma premohla únava a zababušila som sa do mäkkých perín. Zaspala som. Už bola blízko, ja som sa pomaly vzdávala, no v tom, ma premohol hnev. Začala som vrčať a ešte väčšmi kopať. Podarilo sa mi ju zhodiť na zem. Okamžite som skočila na všetky štyri a hlboko zavrčala. Biely kožuch sa mi zježil, čo ma spravilo ešte väčšou. Vycerila som tesáky a čakala na ďalší útok nepriateľa. Amelia sa pozviechala, tiež vstala. Prikrčila sa, opäť roztvorila papuľu a nahlas syčala. Takto sme ostali celú večnosť. Amelia spravila prvý krok. Rozbehla sa ku mne, ja som sa však ukľudnila, srsť mi priľahla k telu, prestala som vrčať. Amelia bola už pri mne, keď v tom zastala. Chlpy mi začali opadať z tela, tesáky sa mi zaobľovali, predné laby sa začali skracovať. Amelia iba nechápavo stála predo mnou a pozorovala ma. Pred ňou, už nestál veľký, biely vlk, ale nahá dievčina s bielymi vlasmi, ktoré jej zakrývali ženské krivky. ,,Nieve!? Čo sa to s tebou stalo?!“ Podišla ku mne a pohladila ma po vlasoch. ,,Ahoj, už je ti lepšie?“ Povedal Chris, keď videl, že som otvorila oči. ,,Priniesol som ti čaj.“ ,,Ďakujem.“ Zobrala som si šálku do rúk. Odpila som si, mňam, šípkový mám naozaj rada. Chrisa som mala naozaj rada. Bola s ním sranda, no vedel aj pomôcť a zachovať sa naozaj dospelácky. Sedela som na posteli, keď som v diaľke začula hlboké zavrčanie, čo sprevádzalo zavíjanie vlkov. Vrčanie prestalo. Teraz som počula, ako sa rýchle laby otierajú o sneh. Chris videl môj vystrašený pohľad. ,,Čo sa dej Nieve!? Stalo sa niečo?!“ ,,Vlci, idú si po mňa!“ Korn vyskočil na nohy a zavrčal. ,,Zlatko, to sa ti iba niečo škaredé snívalo.“ Usmial sa a pohladil ma po vlasoch. ,,Naozaj, počujem ich! Započúvaj sa, oni už idú!“ Chris sa zapozeral do okna a chvíľu iba tak sedel na posteli. Zrazu ho strhlo. ,,Naozaj! Ale ako...?“ ,,To je jedno...Čo budeme robiť!?“ ,,Endrew, Steve, Amelia! Rýchlo!“ Zakričal. Okamžite pribehli, keď ma však videli v posteli, upokojili sa. ,,Čo sa deje Chris? Čo tak kričíš!?“ ,,Idú sem vlci!“ Zašepkala som. ,,Vlci? No a? Sú to len vlci, nie nejaké obludy.“ Zasmial sa Endrew. ,,Musíte mi veriť! Idú po mne!“ Zalapala som po dychu! ,,Zlatko, nikto po tebe nejde. Bol to iba zlý sen.“ Podišla ku mne Amelia a sadla si na posteľ. ,,Nie! Veď počúvajte, ja som ich počula, ako sem bežia!“ ,,Ja som ich počul tiež!“ Ozval sa Chris. Korn sa zahľadel na okno a hlasno zavrčal. Sú tu! ,,Neboj zlatko, my ťa ochránime!“ Povedala, no iba preto, aby ma ukľudnila. Neverila mi. Zacítila som ich, nebola som však jediná. Korn stíchol, ja som sa napäla. Všade bolo ticho. Vyskočila som z postele v tom momente, ako sa okno rozletelo a v izbe sa ocitol obrovský čierny vlk, ktorého nasledoval ďalší, o niečo menší ryšavý vlk. Boli o mnoho väčší, než Korn. Ich veľkosť sa dala prirovnať, ku Grizlymu. Korn iba stál na mieste, vydesene pozeral na dvoch vlkov, ktorí stáli pred ním. Chalani sa prikrčili a vytasili svoje zbrane. Amelia sa rozbehla smerom ku mne, chytila ma za ruku a ťahala preč z miestnosti. Vlci si to všimli, veľký čierny vlk upieral na mňa modré obrovské oči a sledoval každý môj krok. Ryšavý pozoroval chalanov. Vyzerali pokojne. Korn na moje prekvapenie iba stál a stále pozoroval vlkov. Steve sa prikrčil a vyskočil. Namieril si to rovno na čierneho vlka, no vtom, cez okno skočil ďalší vlk, ktorý dopadol priamo na Stevea. Dvaja vlci sa ani nepohli, čierny ma vkuse pozoroval. Steve dopadol na zem. Vlk ho pritlačil k zemi a hrozivo vrčal. Steve sa ho snažil lapiť za laby, no márne. Ostatní mu išli na pomoc, no do miestnosti skočili ďalší dvaja vlci, hnedý a šedý. Hnedý skočil na Endrewa. Chalanov pritisli k zemi. Endrew sa snažil vlka zahryznúť. Vrhol sa mu po krku, no vlk ho mal taký huňatý, že skôr ako sa Endrew dostal ku krku, vlk mu zaboril svoje tesáky do toho jeho. Endrew skríkol. Predsa upírsku kožu nemôže prederaviť ani diamant. Korna to prebralo, skočil na vlka, ktorý bol práve zaujatý Endrewovým krkom. Odhodil ho od Endrewa a bránil ho vlastný telom. Ryšavý vlk vyceril zuby a pohľadom prebodol Korna. Korn si to nevšímal. Hnedý vlk sa vo vzduchu zvrtol a rozbehol sa ku Kornovi. Korn sa už chystal skočiť, no jeho plán prekazila ryšavá vlčica, ktorá ho pritlačila k zemi. Endrew sa pozviechal a rozbehol sa ku Chrisovi, ktorý bol najbližšie. Šedý vlk, si ho nevšimol, ďalej zabáral svoje zuby do Chrisovho krku. Endrew naň skočil a pyskami sa prilepil k vlkovi. Tentoraz sa mu však podarilo dostať sa ku krku. Vlk zakňučal, papuľa tak uvoľnila Chrisa, ktorý neváhal a vrhol sa na vlčí krk. Amelia ma pustila a bežala bratom pomôcť. Steve bol stále pritlačený vlčími labami. Ryšavá vlčica sa zakusla do Kornovho ucha, ten zavrčal a snažil sa vlčicu odkopnúť. Tá naň vrhla zelený prenikavý pohľad a vycerila zuby. Korn prestal kopať. Vlčica ho pustila a pribehla za čiernym vlkom, svojim druhom. Hnedý vlk, ktorý mal krvavú papuľu od Endrewovho krku, zazrel na Korna a rozbehol sa smerom k vodcom. Chalani zatiaľ zabili vlka, ktorí väznil Stevea. Ja som sa schúlila za dvere a pozorovala to všetko. Chalani už boli všetci vyslobodení, Amelia k nim pribehla a dala sa do obranného postoja. Čierny vlk sa počas celej bitky stále pozeral na mňa, ryšavá vlčica znepokojene sledovala situáciu. Dve nehybné kopy srsti ležali na dlážke v mojej izbe, ktorá nasiakla krvou. Korn sa postavil predo mňa, zakryl ma telom. Situácia sa upokojila. Nastalo ticho, ktoré bolo neustále prerušované padajúcimi kvapkami krvi, ktoré vytekali z krkov poranených. Čierny vlk sa narovnal, schoval zuby a pomaly si nás všetkých prezrel. Vykročil vpred. Vlčica ho nasledovala. Hnedý vlk, ktorý stál po ich boku, sa priplazil k svojmu mŕtvemu druhovi a olizol mu ňufák. Čierny vlk kráčal rovno ku mne, bol stále väčší a väčší. Výškou presahoval Endrewa a ten mohol mať dobre dva metre. Steve potichu zasyčal, Chris mu však zakryl ústa a pomaly sa priblížil ku mne, keby sa niečo opäť udialo. Korn ma neustále bránil huňatým obrovským telom. Vlk už bol skoro pri mne, keď Korn zhlboka zavrčal. Zježila sa mu srsť a celý sa napol. Čierny vlk, akoby si ho ani nevšimol, ďalej kráčal ku mne. Steve a Chris už boli vlkovi za pätami, boli pripravený na čokoľvek. Medzi Kornom a vlkom sa vzdialenosť stále zmenšovala, čo Kornovi začínalo prekážať. Vlk zastal. Pohľadom prebodával Korna, ktorý začal ešte intenzívnejšie vrčať. Neraz prestal a opäť začal. Vyzeralo to, ako čudná výmena názorov. Odrazu sa vlkov pohľad zmenil, niečo sa mu nepáčilo. Zvraštil pysky, v jeho očiach zahorel plameň. Vlk skočil na Korna. Urobil to tak rýchlo, že si to chalani všimli až vtedy, keď Vlk zvieral Kornov krk. Korn neprestával vrčať, začal kopať nohami, cvakať zubami vo vzduchu. Kým Chris pribehol na pomoc, vlk s Kornom zatrepal vo vzduchu a odhodil ho na druhú stranu izby. Ryšavá vlčica, ktorá bola tesne za ním, skočila pred Ameliu, hnedý vlk zatarasil cestu Steveovi a Endrewovi, ktorí boli už tesne pri čiernom vlkovi. Chris čierneho vlka preskočil a dopadol na zem tesne predo mnou. Rozpažil ruky a zasyčal. Takého som ho ešte nikdy nevidela. Oči mu stmavli, zrenička zaberala takmer celé oko, žily na krku mu vystúpili spod kože, namiesto nechtov mal teraz dlhé tmavé pazúry. Vlk o krok ustúpil a celý sa zježil. Vlk sa prikrčil k zemi a skočil na Chrisa, ktorý mu pohyb opätoval. Chris mu zaboril pazúry hlboko do kožuchu, ku koži sa však nedostal. Vlk sa snažil dostať sa mu ku krku, márne však, dostal sa iba ku plecu, do ktorého zúrivo zahryzol. Vytryskla krv, Chris zasyčal a kusol vlka do ucha, ktoré vzlietlo do vzduchu a dopadlo na zem. Chris mu odtrhol ucho! Vlk zakňučal, no Chrisa nepustil. Ďalej mu šklbal plece, nakoniec sa mu podarilo odtrhnúť ho. Chris skríkol. Bol to veľmi nepríjemný súboj. Chris mu rukami zdrapil papuľu a snažil sa odtrhnúť spodnú sánku od hornej čeľuste. Vlk mal však silný stisk, nedal sa, nakoniec sa mu do rúk zahryzol. Vlčica neustále pozorovala Ameliu, no i svojho druha v neľútostnom súboji na život a na smrť. Amelia však nedokázala len nečinne stáť a prizerať sa, ako jej brat prehráva. Využila moment, kedy sa vlčica pozerala na druha, v tom okamihu sa na vlčicu vrhla. Hnal ju pud rodinný, materský i lovecký. Vrhla sa vlčici okolo krku, zabránila tak nepríjemnému uhryznutiu. Brodila sa v hrubej srsti, ktorá chránila vlčicu, no nakoniec sa dostala ku samotnému krku a zahryzla. Amelia neprestávala piť, vlčica bola v tejto polohe bezbranná. Nemohla sa zahnať dozadu, aby kliešťa odohnala. Zrútila sa na zem a vrčala. Hnedý vlk sa ocitol v zlej situácii. Buď bude zabitý on, alebo jeho drahá pani. Vybral si ju. Rozbehol sa za ňou. Hlboko zavrčal a skočil na Ameliu. Steve bol však rýchlejší. Zdrapil vlka za chvost a stiahol ho pred seba. Endrew bežal za Chrisom. Steve pritlačil vlka k zemi a zahryzol sa mu do pyskov. Vlk tlmene, ale hlasno zakňučal. Amelia odhodila mršinu do rohu, pribehla k Steveovi a zahryzla sa aj do hnedej srsti. Vlk ešte chvíľu kopal nohami, potom však prestal. Chris už prestával vládať. Z pleca mu tiekla hustá krv, v rukách mal hlboké krvácajúce diery, ktorými držal vlkovu papuľu čo najďalej od svojej tváre. V tom sa zozadu na vlka vrhol Endrew, strhol vlka na zem. Chris vyčerpane padol na zem a naďalej krvácal. Priplazila som sa k nemu. Vlk bez problémov Endrewa odkopol, vyskočil na všetky štyri. Amelia pribehla ku mne a ku Chrisovi a dávala mu prvú pomoc. Steve pribehol ku Endrewovi, vlk stál pred nimi, aj keď sa skláňal, bol na úrovni Endrewovej hlavy. Pohľad mu padol na jeho mŕtvu družku. Na chvíľu prestal vrčať, zuby však naďalej ukazoval. Jeho modré oči sa začali ligotať. Zdalo sa, akoby plakal. Uvedomil si, že je na nich sám. Skočil ku vlčici, zdrapil ju do zubov a vyskočil von oknom. Endrew a Steve sa za ním rozbehli. ,,Chris, si v poriadku?“ Zašepkala Amelia. ,,Nemali by sa mu teraz zahojiť rany, alebo také dačo?!“ Smutne som dodala. ,,Nie všetko čo je v knihách, je pravdivé zlatko. Nám sa rany hoja rovnako ako ľuďom a rovnako ako ľudia, môžeme prísť o život.“ Zosmutnela Amelia. ,,Musím ho okamžite ošetriť, inak neprežije!“ Zodvihla ho zo zeme a odišla do kuchyne. Chvíľu som sedela na dlážke, keď som si spomenula na.... ,,Korn!“ Pribehla som k rohu a čupla si pred ležiaceho vlka. Ticho kňučal a prerývane dýchal. Jazyk mu prevísal cez papuľu a sliny zvlhčovali podlahu. Pohladila som ho po hlave, hrudi, chvoste, labkách. Oči mi zvlhli, moje líce pohladila slaná kvapka, ktorú hneď vystriedala ďalšia. Zdvihol ku mne hlavu, olizol mi ruku a zavrel oči.