Justínine výstrelky

Ubehol deň po tom, čo sme našli nepriateľského vlka v Nieveinej izbičke. Naše nové domáce zvieratko, trocha netradičné, zachránilo Nieve život. Neviem, čo by sa stalo, keby sme prišli neskoro, ale viem, že nič dobrého. Neviem čo tie vlky po Nieve chcú, zjesť ju nechcú, tým som si istá, ale načo by bolo vlkovi ľudské mláďa. Určite to nie sú obyčajné vlky, cítim to. V Nieveinom živote sa objavil ďalší tvor, ktorý ju bude ochraňovať. V každom prípade, Nieve je teraz moje dieťa a ja si ju budem chrániť, aj keby to bolo to posledné čo urobím. ,,Nieve! Nepchaj mu ručičku do nosa!“ Zahriakol ju Chris. ,,Len ju nechaj, Kornovi to očividne nevadí.“ Skonštatoval Endrew. ,,To nemôžeme vedieť isto, predsa len je to vlk!“ Namietla som. Podišla som k Nieve, pohladkala Korna a vzala si Nieve do náručia. Keď môj pohľad zazrel Kornov výraz, zastavila som sa a položila som Nieve naspäť na koberec ku Kornovi. Ten výraz nebol zastrašujúci, bol naopak prosebný, ako keby prosil, aby som mu Nieve ešte na chvíľku nechala. Zjavne sa mu páčila spoločnosť toho malého vlasatého stvoreniatka, ktoré mu trhalo ešte aj chlpy na brade. Nechala som ju, aby sa s Kornom ešte hrala. Keď sa už Nieve uchýlila do Kornovho kožúšku, s vedomím, že ide spať, Korn sa na mňa pozrel a z pohľadu by sa dalo vyčítať, že mi rozkázal, aby som išla Nieve uložiť do postieľky. Keď sa mi konečne podarilo vyprostiť Nieve z huňatého kožuchu, položila som ju do postieľky, ktorá sa momentálne nachádzala v obývačke pri koženej staromódnej pohovke. Nenechám ju predsa na mieste, kde ju už dva krát prepadli vlci. Korn sa postavil a podišiel ku Nieveinej postieľke, kde sa zvalil na zem, urobil si pohodlie a nastražil uši. Na druhý deň ráno som rozostrela hráškovo zelené záclony, aby do domu vniklo svetlo a išla do kuchyne. Ku vyhasnutému krbu som položila kovovú misku plnú mäsa. Vôňa mäsa sa rozliehala po celej obývačke, čo primälo Korna pohnúť sa zo stanovištia a poriadne sa najesť. Bol doslova hladný ako vlk. Po tom, čo sa najedol, sa išiel napiť. Keď bol hotový s raňajkami, natiahol sa a rozbehol sa ku vchodovým dverám. Až teraz som si uvedomila, že doteraz nevykonal potrebu. Priletela som ku dverám, aby som Kornovi otvorila, lebo som sa bála, že ich vyrazí, tak mal naponáhlo. Vyskočil z domu a dopadol rovno do snehu. Zdvihol nohu a....hm...nezaoberajme sa detailmi. Korn vbehol do domu a zasa si ľahol k Nieve. Hmm... a kde mám vlastne bratov? Išla som smerom k Steveovej izbe, keď v tom, spoza dverí vykukne Endrew, vyskočí z izby a zabuchne za sebou dvere. ,,Chceš niečo?“ Podozieravo sa ma opýtal. ,,Nie, nič. Len som nevedela kde ste. Mimochodom, ste tam všetci?“ ,,Áno ehm...či nie, Chris si išiel odskočiť.“ ,,Odskočiť?! Nevieš klamať Endrew. Viem, že ste tam všetci a že niečo plánujete.“ ,,O. Ahoj Amelia. Čo chceš?!“ vyskočil z dverí Chris. ,,Čo to tu stvárate?! Okamžite mi to povedzte, lebo...“ ,,Už si hore?!“ Nakoniec z izby vyliezol Steve. ,,Nikdy som nespala?!“ Zmätene som namietla. ,,Jaj, vlastne hej. Chcel som sa ťa niečo opýtať. Môžem,“ ,,Nie!“ Odvrkla som. ,,Tak teda, keď ti krváca mozog, ako sa tomu hovorí?“ ,,Prestaň! Neťahaj ma odtiaľto! Čo tam robíte?!“ Vytrhla som sa zo Steveovho zovretia a pozerala na bratov, keď som však videla ich tváre, ktoré znázorňovali mlčanlivosť, rozhodla som sa, že to nechám radšej tak. Odvrátila som sa od nich a išla za Nieve. ,,Ideš niekam?!“ Pribehol ku mne Chris. ,,Idem za Nieve!“ Nechápavo som odpovedala. ,,Aha. Tak ju pozdrav, hneď prídeme za tebou.“ Bolo to dosť čudné, ale už sa tým nebudem zaoberať. Keď som prišla do obývačky, Nieve už bola hore a maznala sa s Kornom. Sú spolu takí zlatí, keď sa hrajú. Vyzerajú byť takí spokojní. Z môjho premýšľania ma vyrušila hádka, ktorá sa ozývala z chodby, vedúcej do Steveovej izby. ,,Dajte na mňa! Bude to oveľa lepšie!“ Namietal Steve. ,,Prečo stále rozhoduješ iba ty! Už mi to začína vadiť! Prečo nemôže byť aspoň raz po mojom!?“ Bránil sa Chris. ,,Alebo po mojom!“ Dodal Endrew. ,,Kvôli čomu sa teraz hádate?!“ Vyrušila som ich a pristúpila k nim. ,,Ále...kvôli ničomu.“ Popieral Endrew a lakťom šťuchol do Stevea. ,,Hej hej, nič sa nedeje. My len tak.“ Pridal sa Steve. ,,Kašlite na to! Chris, choď Nieve niečo uloviť, ale ulov toho trocha viacej, aby sme mali zásoby. Nebudeme predsa stále chodiť loviť.“ Nakázala som a postrčila Chrisa. ,,Vykonám!“ Dodal s generálnym pokrikom a priloženou rukou pri čele. ,,Vieš čo? Môžeš zobrať aj Korna. Uvidíme aký je v lovení.“ Navrhol Endrew a z poza chrbta vytiahol kožené vodítko. ,,Si robíš srandu?! Bude loviť na vodítku?! Si zošalel?!“ Steve sa nechápavo pozrel na Endrewa a poklepkal si ukazovákom na čelo. ,,To bol vtip! Bože! Nemáte zmysel pre humor!“ Odvrkol Endrew a schoval si vodítko do vrecka. ,,To nie je zlý nápad. Korna vezmi so sebou, ale bez vodítka.“ Navrhla som riešenie, ktoré všetkým vyhovovalo. ,,Predsa len, to naozaj nie je zlý nápad, vziať Korna na lov. Heh, aspoň sa vyvenčí a nebude nám hroziť, že nám vylomí dvere.“ Chris zamieril do obývačky a postavil sa pred Korna. Chvíľu rozmýšľal, ako dostane Korna od Nieve, avšak zvolil obyčajnú taktiku privolania na pamlsky. To však nepomohlo. Korn sa ani len nepohol. Chytil sa za bradu a pokračoval v rozmýšľaní. Nakoniec si od Endrewa zobral obojok a vodítko. Nasadil Kornovi obojok a pripol ho na vodítko. Schytil vodítko a začal Korna ťahať. Upíry sú síce silní, ale na Korna to veľmi nezapôsobilo. Iba sa trocha nadvihol, no vzápätí si aj ľahol, ako keby sa nič nedialo. Ja som vravela, že Korn nie je obyčajný vlk. Bol strašne obrovský na vlka, ktorý si žije v lese. Takže aj poriadne ťažký. Chris nemohol uveriť, že jeho sila na Korna vôbec nepôsobí. Chudák Chris. Ako ho poznám, bude celé dni, ba mesiace posilňovať. Nakoniec ho odopol z vodítka a vykašľal sa na všetko. Podišiel ku dverám, otvoril ich a urazene riekol: ,,Fajn! Na lov si idem aj sám!“ Po odznení Chrisovej vety, sa Korn postavil a vybehol von z dverí. Chris sa iba nechápajúco pozrel na Korna a začal si škrabať hlavu. Ja, Steve a Endrew sme mali čo robiť, aby sme sa nerozosmiali. Žiaľ, Steve ani Endrew to nezvládli. Obidvaja sa pustili do rehotu, dokonca Endrewovi vyhŕkli aj slzy. Chris na nich iba vražedne zazrel a zabuchol dvere. Sedím si na kresle a čítam Nieve rozprávkovú knižočku. Tá sa smeje zakaždým, ako sa korytnačka Reachel prevráti na chrbát a nevie sa otočiť. Alebo ako psík Fido nevie nájsť cestu domov. Aká je len zákerná. Keď sme sa už dostali na poslednú rozprávočku, otvorili sa dvere a do vnútra vbehol mokrý a špinavý Korn. Zabuchla som knižku, položila Nieve na kreslo a s hrôzou som sa prizerala, ako mi Korn ničí domácnosť. Najprv prišiel na radu krásny, čisto biely koberec, ktorý bol v momente zafrckaný obrovskými, od blata špinavými, labami. Druhý v poradí bol starodávny gauč, ktorý dopadol rovnako ako koberec. No a nakoniec, vbehol aj do kuchyne. Nevynechal ani jednu kachličku. Na každej jednej bola aspoň jedno labisko. Už som to nevydržala a zrevala som: ,,KORN!!!“ Obrovský vlk sa v momente zastavil a došlo k najhoršiemu. Chvíľu stál bez pohybu, keď v tom mu začal prekážať mokrý kožuch a inštinktívne sa začal trepať. Všetko blato, čo bolo na ňom, bolo teraz na vajíčkovo žltej stene v kuchyni. V tej chvíli som myslela, že ho zabijem a urobím z neho klobásy! Keď v tom na mňa to psisko vyvalil svoje žlto hnedé očiská a pohľadom ma prosil o odpustenie. Keďže som veľmi citlivá, odpustila som mu, ale pod jednou podmienkou, že ho Steve okúpe! ,,Steve!!! Choď si ho chytiť! A poriadne ho okúp! A nezabudni, umývaš to tu!“ ,,Prečo ja!?“ Namietal Steve. ,,Lebo to ty si bol ten, čo ho sem priviedol!“ Odvrkla som. ,,Vrrrr. Fajn, ale musí mi niekto pomôcť!“ ,,Máš troch bratov!“ ,,A jednu sestru...!“ ,,Ktorá práve smúti nad kedysi čistou obývačkou!“ Skočila som do reči. ,,A teraz choď okúpať Korna!“ ,,Idem!“ Povedal urazene a schmatol Korna za obojok. ,,Endrew ty mi ideš pomôcť!“ ,,Si si istý?!“ Opýtal sa Endrew. ,,Hej, lebo si taký silný a .....“ ,,Prestaň s lichôtkami! Stačí len poprosiť!“ Riekol Endrew a zamieril do kúpeľne za Steveom. Čo sa týka Chrisa, ten sa vrátil až teraz, s plnými rukami mäsa. ,,Korn ti pomohol?“ opýtala som sa. ,,Že pomohol?! Ani ma k tomu nepustil! Toto všetko nalovil on sám!“ Sťažoval sa Chris. ,,Keď som si vyhliadol nejakú korisť, už som sa chystal skočiť, keď v tom z kríkov vyskočil Korn a korisť mi prebral!“ ,,No vieš, vždy zvíťazí ten rýchlejší.“ Začala som doň rýpať. ,,Ja nie som len slabý, ale ja som ešte aj pomalý. Kriste, čo som to ja za upíra?!“ ,,Možno si retardovaný upír? Niekde nastala chyba!“ Začala som sa Chrisovi vysmievať, ale po chvíli ma začalo hrýzť svedomie. ,,Prepáč, nemyslela som to tak.“ Úprimne som sa ospravedlnila. ,,Ale so mnou naozaj nie je niečo v poriadku...“ Nariekal. ,,Ale čo by nebolo! Si dobrý upír a ešte lepší brat.“ Prerušila som ho. ,,Amelia? Ty si si niečo dala?“ zmätene na mňa zazeral. ,,Nie prečo?“ ,,Si akási milá.“ Táto veta ma trocha zarazila. To som bola taká protivná? Stále? Asi som bola naozaj hnusná! ,,Bola som hnusná?“ Neprítomne som sa opýtala. ,,No, nie hnusná, ale protivná. Išiel z teba strach.“ Opatrne odvetil Chris. ,,Naozaj?“ Nechcela som tomu veriť. Myslela som si, že som bola milá. ,,Hej, naozaj.“ Trocha som sa prebrala. ,,Ale teraz už nie som.“ Duchaplne som riekla a zobrala som si kýbeľ s jarovou vodou, ktorý som prichystala Steveovi a dala som sa do umývania kuchyne. ,,Najprv by si mala umyť obývačku. Idem totižto spraviť mäsko.“ Navrhol Chris. ,,Máš pravdu. Idem.“ Presunula som si kýbeľ do obývačky a začala tepovať koberec. O malú chvíľku bol čistý. Neskôr som sa dala do čistenia gauču. Aj ten bol o chvíľku čistý. Potom som umyla dlážku. Obývačku mám už hotovú. Stačí umyť už iba kuchyňu. ,,Jesť!“ Zavelil Chrisov hlas, ozývajúci sa z kuchyne. Odložila som si rukavice a handričku a zobrala si Nieve, ktorá poslušne sedela na kresle a prezerala si obrázky v knižke. Zrazu do kuchyne pribehol vyčesaný a voňavý Korn, ktorý sa pustil do jedla, ktoré naňho čakalo v miske. Za ním dobehli Steve a Endrew, ktorí si posadali na svoje miesta a čakali na jedlo. Chris mal okolo pása omotanú bielu zásteru a v rukách taniere s obedom. Obed nevyzeral veľmi lákavo, ale to bolo v tomto prípade úplne jedno. Všetci si pochutili na Chrisových steakoch a po jedle si posadali na pohovku. Zverila som Nieve Kornovi a dala sa do upratovania špinavej kuchyne. Natiahla som si rukavice a dala sa do toho.