Justínine výstrelky

Položila som si Nieve na koberec a prisadla si ku nej do tureckého sedu. Vzala som ručne vyrobenú postavičku psíka a podala som ju Nieve. Tá natiahla ručičku ku hračke a zobrala si ju. ,,Páči sa ti?“ opýtala som sa jej, čakajúc na odpoveď. Chvíľku to trvalo, ale nakoniec vyjadrila svoj názor. ,,Psík ,pekný ...chichi“ vysmiata začala psíka objímať a pusinkovať. ,,Ešte že sa ti páči, aspoň som ho nerobil nadarmo.“ Ozval sa Steve sediac na pohovke a pozorujúc Nieve ako sa hrá. ,, Musím uznať, že sa ti podaril.“ Pochválila som Stevea a pohladkala som Nieve po hladkých snehobielych vláskoch. ,,Mäsko.“ Riekla Nieve a položila dreveného psíka na zem. ,,Vyzerá to tak, že je malá hladná.“ Povedal Chris opierajúci sa o stenu. ,,Kto teraz pôjde na lov?“ Opýtal sa Steve. ,,Môžem ísť ja, keďže vám už môžem Nieve zveriť.“ Navrhla som a vzala som Nieve na ruky. Podišla som ku Steveovi a podala mu Nieve do rúk. ,,V poriadku, my ju postrážime.“ Odvetil Steve a položil si Nieve na kolená. V tom priletel Endrew a zvalil sa na pohovku. ,,Bože! Keby som mohol spať, tak by som prespal celý deň. Nudím sa a nič sa mi nechce! Čo sa tu deje?“ opýtal sa a všetkých si nás prezrel. ,,Nič dôležité, len Nieve vyhladla. Preto idem na lov.“ ,,Aha, tak nič. Myslel som si, že ste niekoho zabili a rozmýšľate, že kto odprace mŕtvolu.“ ,,Mäsko!“ Pripomenula Nieve, že je hladná. ,,Už idem, za chvíľku budeš papkať.“ Usmiala som sa na Nieve a otvorila dvere. Podišla som ku schodíkom a skočila priamo do snehu. Skrčila som sa, aby som sa lepšie odrazila od zeme a vyskočila na strom, aby som si vyhliadla korisť. Nikde žiadne zviera, tak som zoskočila zo stromu a dala sa do behu, ktorý skôr pripomínal let, keďže som sa ledva odrážala od zeme. Bežala som pomedzi stromy, nohy sa letmo dotýkali snehu, takže som nezanechávala ani odtlačky chodidiel, studený sneh sa mi obtieral o moju tvár a vlasy mi viali vo vzduchu ako keby boli besné. Zrazu som zastala. Vo vzduchu som zacítila zvláštny zápach mokrej srsti a krvi. Rozbehla som sa za pachom a znova som zastala. Už som aj videla, čo ten zápach spôsobil. Bol to mŕtvy pižmoň rozcupovaný na kúsky. Bol ešte čerstvý, avšak som zacítila nielen pižmoňovú krv, ale aj vlčiu krv. Keď som podišla ku zdochline bližšie, zbadala som, že na snehu boli vlčie stopy vedúce hlbšie do lesa. Zrazu som sa otočila na šuchnutie, ktoré sa ozvalo tesne za mnou. Za šuchnutím nasledovalo zúrivé vrčanie. Prudko som sa otočila a vidím, že oproti mne sa krčí šedý vlk ukazujúc mi zakrvavené tesáky. Skrčila som sa a vycerila som svoje tesáky, aby som vlka zastrašila, nemala som v úmysle biť sa s vlkom. No zaskočilo ma, že vlk neutiekol, ale sa ešte viac skrčil a pripravoval sa na mňa skočiť. Začala som naňho sipieť, čo primälo vlka skočiť. Avšak nečakal na moju reakciu. Schmatla som ho za hlavu, pritlačila ho k zemi a zahryzla sa do jeho huňatého krku. Ostal nehybne ležať v kaluži svojej krvi, ktorá sa začala tvoriť na snehu. Nechcela som ho zabiť, ale nečakala som, že na mňa skočí aj po tom, čo mu ukážem, že som preňho smrteľným nebezpečenstvom. Spomenula som si na Nieve a rozbehla som do lesa. Po chvíli behu, som zrazu zacítila pach pižmoňa, tak som sa vydala smerom k nemu. Keď som uvidela stádo pižmoňov zastala som a pohľadom som pátrala po samici s mláďaťom. Môj zrak padol na samicu, ktorá vyhľadávala vegetáciu v hustom snehu a nedávala pozor na svoje mláďa, ktoré dožadovalo mlieko od svojej matky. Pomaly som sa priblížila ku samici a vyskočila som z kriakov priamo na jej mláďa. Samica si svojho potomka samozrejme chránila, kopala na všetky strany a vyhľadávala svojim bučaním pomoc od stáda. Nemala som veľa času, keďže sa ku mne hrnulo skoro cele stádo, len aby ubránili jedno mláďa. Skočila som na mláďa, pričom som sa vyhla brutálnemu výkopu samice, zahryzla sa mu do krku, schmatla ho za trup a skočila s ním naspäť do lesa. Samica sa spočiatku za mnou rozbehla, avšak po pár metroch to vzdala a vrátila sa na otvorené priestranstvo. S ulovenou korisťou som sa pobrala domov, nakŕmiť moje dieťa ,keď v tom som sa zastavila na mieste, kde na mňa zaútočil ten vlk, avšak telo toho vlka tam už nebolo, boli tam iba stopy po krvi, kde vlk ležal. Žeby ho niekto zobral? Ale kto? To by tam boli stopy po ťahaní tela, alebo aspoň krvavé stopy, ale tu nie je nič! A zjesť ho tiež nemohli, to by tu nechali kosti a nestihli by ho tak rýchlo skonzumovať. A sám odísť nemohol. Však by tu boli stopy sprevádzané krvou, však som mu prehryzla krk, ležal na zemi a nehýbal sa! To je viac než divné. Nechcela som nad tým dlho premýšľať, Nieve je hladná a ja ju musím čo najskorej nakŕmiť. Nakoniec som dobehla domov, kopla som do dverí, aby sa otvorili, keďže som mala plné ruky a vošla som dnu. ,,Tak čo, ako bolo? Si došla akosi neskoro!“ Privítal ma Endrew. ,,Natrafila som tam na jeden zádrhel!“ ,,Aký zádrhel?!“ Spýtal sa začudovane Chris. ,,Zastavila som sa pri zdochnutom pižmoňovi a...“ ,,Mäsko!“ Ozvalo sa z vedľajšej izby. ,,Áno Nieve, Amelia už došla.“ Začula som Stevea. ,,Idem nakŕmiť Nieve a hneď vám všetko poviem.“ Povedala som zvedavým bratom a išla som do kuchyne pripraviť mäsko. Keď už bolo hotové, posadila som Nieve na stoličku pre deti, ktorú vyrobil Chris a Nieve začala s chuťou papkať. ,,No, takže.“ Začala som vysvetľovať chalanom ,,Uvidela som toho pižmoňa a podišla som k nemu, no a zrazu na mňa zaútočil vlk, snažila som sa ho zastrašiť tesákmi, dúfala som, že utečie, ale on na mňa skočil, tak som sa bránila a zahryzla som ho a on padol na zem a zdochol, potom, keď som sa vracala už s úlovkom, už tam mŕtvola toho vlka nebola.“ ,,To akože zmizla?!“ Začudovane pozeral Chris. ,,Áno, zmizla, ale neviem ako.“ ,,Je to dosť zvláštne, že neutiekol. Zvieratá sa nás boja!“ Konštatoval Steve. ,,Áno, preto je to ešte divnejšie. Bol nejaký iný, bol zvláštny.“ ,,Hm....no nechajme to tak, možno si len bránil mláďatá.“ Navrhol ako možnosť Chris. ,, Možno.“ Rozmýšľala som nad tým, keď v tom som začula slabé grgnutie. ,,To bola Nieve?“ Spýtal sa Endrew. ,,Zrejme áno.“ Povedal Chris. ,,Chutilo jej to, to je dobre.“ Poznamenal Steve. ,,Nuž, už by mala ísť spať. Už je pre ňu čas spinkať!“ Riekla som a vzala ju do náručia. Vošla som do jej izbičky, položila ju do postieľky a pobozkala ju na čelo. ,,Spinkaj moja.“ Sadla som si ku nej a začala jej potichučky spievať jej uspávanku, pri ktorej veľmi rýchlo zaspáva.